Okolie
KOSTOLY, KAPLNKY, HRAD, MEŠTIANSKE DOMY
Gotický rímskokatolícky kostol sv. Kataríny
Je jednou z najobdivuhodnejších stavieb mestského hradu. Jeho dominantné umelecké hodnoty pochádzajú z prestavieb okolo roku 1400, kedy zaklenuli loď, a v rokoch 1488 – 1489, kedy vznikli jedinečné klenby svätyne a kráľovského oratória. Z mohutnej veže je jedinečný výhľad na mesto a okolie. Nadstavali a upravili ju v roku 1578. V roku 1902 tu nainštalovali moderný koncertný organ, a tak sem treba prísť na niektorý z koncertov.
Klasicistický Evanjelický kostol
Kostol a fara na ulici Pavla Križku č. 394/12, ktoré vnikli v roku 1824 – 1826 na mieste dreveného kostola z roku 1688 a starej fary – tieto stáli za hradbami mesta. Oltárny priestor má obdĺžnikové ukončenie, klasicistický oltár so stĺpovou architektúrou je z 1. pol. 19. storočia.
Gotická Loretánska kaplnka
Vznikla na mieste ďalšieho meštianskeho domu po roku 1758. Kaplnka zaklenutá tromi poliami pruskej klenby je bočným priechodom spojená s loďou kostola a má aj samostatný vchod z námestia. Chronostikon datuje obnovu do r. 1893. Od r. 1651 dom užívali františkáni, mali tu pekáreň a cely. Dvorovú časť stavby v roku 1760 prerobili na sýpku.
Karner, gotická kaplnka sv. Andreja apoštola
Je dvojpodlažná stavba valcového tvaru, bez apsidy. Dolný priestor bol kostnicou, a karner bol pôvodne pravdaže zasvätený sv. archanjelovi Michalovi. Zaklenutý je šesťdielnou klenbou s ťažkými hranolovými rebrami. Vypovedá o stavbe okolo roku 1200 a príslušnosti ku skupine dolnorakúskych románskych karnerov, spolu s karnerom v Banskej Štiavnici.
Baroková kaplnka v Kremnici, tzv. Gerichtskapelle na cintoríne sa nachádza na južnom okraji mesta. Okrem iných pamätných hrobov sa na cintoríne nachádzajú aj zaujímavé náhrobky spisovateľa Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského a historika Pavla Križka. Na južnom konci cintorína stojí baroková kaplnka, tzv. Gerichtskapelle z roku 1732, pri ktorej sa modlievali odsúdenci na smrť pred popravou na Šibeničnom vrchu, ktorý sa nachádza v meste Žiar nad Hronom.
Gotický mestský hrad v Kremnici (NKP)
K najvýznamnejším pamiatkovým objektom okrem hradu patrí mestské opevnenie okolo historického gotického jadra, pôvodne gotické, neskôr renesančne upravované meštianske domy na námestí, zachované banícke domy z rozhrania 17. a 18. storočia, barokový trojičný stĺp a ďalšie. Kremnický mestský hrad je zachovalý hrad a najvýznamnejšia historická pamiatka mesta na severnej strane Zámockého námestia a je najstarším mestským hradom v stredoslovenskej banskej oblasti. Mohutným dojmom pôsobí aj opevnenie sprístupnené krytým priamočiarym schodišťom. V súčasnosti po komplexnej rekonštrukcii jeho priestory slúžia muzeálnym účelom, najmä exponátom sochárskeho diela D. Stanettiho, ako aj ďalším predmetom umeleckohistorických zbierok mestského múzea.
Barokové meštianske domy na Dolnej ulici
v Kremnici mali väčšinou remeselnícky charakter. Jadro domu č. 42/7 tvorí dvojpriestorový objekt so stredovekými detailmi. V 16. a 17. storočí dom doplnili o nový trakt s tradičným trojpriestorovým delením a čiernou kuchyňou uprostred. V 17. storočí dochádza k dotvoreniu Dolnej ulice a vytvoreniu súvislej uličnej línie. Slohový charakter domov určuje dekoratívna renesančná ornamentika na lunetových klenbách v sieňach a priechodoch. Príkladmi takejto dispozície sú domy č. 14/73 a 16/74. V 16. a 17. storočí dostala ulica mestský charakter a stala sa optickým predĺžením námestia.
MÚZEÁ
Múzeum mincí a medailí v Kremnici
Sídli na Štefánikovom námestí. Múzeum v Kremnici založil v roku 1890 mestský archivár Pavol Križko. V roku 1976 dostalo názov Múzeum mincí a medailí a štatút špecializovaného zariadenia na dokumentovanie činnosti kremnickej mincovne, pôsobiacej v meste nepretržite od roku 1329. V roku 2003 získalo Múzeum mincí a medailí titul Múzeum roka 2003. V roku 2007 Múzeum mincí a medailí Kremnica získalo už po druhýkrát ocenenie Múzeum roka.
Múzeum telesnej kultúry v SR v Kremnici
Sídli na Štefánikovom námestí 35/44. V r. 2003 v spolupráci mesta Kremnica so Slovenským združením telesnej kultúry bola v priestoroch Kultúrneho a informačného centra sprístupnená Expozícia dejín lyžovania na Slovensku. K najvýznamnejším patria predmety olympionikov Daniela Šlachtu, Štefana Harvana, Rudolfa Čilíka, Anny Pasiarovej, Radoslava Žideka, či reprezentanta v behu na lyžiach Martina Bajčičáka.
Múzeum Gýča
Nachádza sa na Štefánikovom námestí 14. Múzeum Gýča sídliace v Bellovom dome je jedinou expozíciou tohto druhu v Európe a vlastní zbierku viac ako 700 exponátov. Prevádzkovateľom je Občianske združenie Múzea Gýča. Exponáty sú rozdelené do špecializovaných sekcií a expozícia je ozvučená komentárom vo viacerých jazykoch.
Banské múzeum Andrej Štôlňa
Po skončení likvidácie podzemia v roku 1975 sa realizovali práce na príprave projektu podrobného geologického prieskumu v oblasti Šturca. Slávnostným otvorením štôlne v roku 1982 sa opäť začala éra rozsiahleho prieskumu, ktorý trval do roku 1990. Dňa 7. augusta 2008 po 26. rokoch od začiatku realizácie projektu podrobného geologického prieskumu bolo slávnostne otvorené „Banské múzeum“ v štôlni Andrej, ako spomienka na baníkov, ktorí v kropajach potu na tvári vynášali z útrob zeme žltý kov – zlato.
GALÉRIE, DIVADLÁ, KINÁ
Galéria
V galerijných priestoroch múzea v meštianskom dome na Štefánikovom námestí sa konajú príležitostné výstavy výtvarného umenia. Svoju tvorbu tu prezentujú nielen kremnickí výtvarníci, resp. výtvarní umelci viac či menej spätí s mestom Kremnica, ale aj autori z celého Slovenska a zahraničia. Zaujímavou je tiež tzv. zelená izba s dobovými nástennými maľbami zo 16. storočia.
www.muzeumkremnica.sk
Divadlo v podzemí
Divadlo založili študenti Gymnázia v Kremnici 17. 11. 1973 ako Divadielko malých javiskových foriem (DMJF), aby zabávali svojich spolužiakov jednoduchými scénkami, pesničkami a tancom. Po nežnej revolúcii divadlo svoju činnosť prerušilo. Po takmer 20. rokoch ho obnovili jeho traja bývalí členovia Anton Brčka, Ján Fakla a Roman Vykysalý, ktorí v máji 2010 s Martinom Varhaňovským založili neziskovú organizáciu KREMNICKÉ DIVADLO V PODZEMÍ n. o.
www.divadlovpodzemi.sk
